Dielo Institutiones Theologiae Pastoralis Compendiosae obsahuje 5 zväzkov 3 zväzky vydané v rokoch 1780–1781 a 2 zväzky vydané po roku 1782 Jozef Lauber Joseph Lauber (* 1744, Viedeň – † 11. apríl 1810, Viedeň) bol rakúsky katolícky pastoračný teológ a prekladateľ Biblie. V roku 1780 sa Lauber stal profesorom pastorálnej teológie na univerzite v Brne, ktorá bola v roku 1782 presťahovaná do Olomouca ako lýceum. V roku 1792 sa vrátil do Viedne, kde pôsobil ako farár a spisovateľ. Lauber si vyskúšal aj preklad Biblie: v roku 1786 vyšlo vo Viedni vydanie Pentateuchu, ktoré preložil do nemčiny, pod názvom Die Bibel aus dem Grundtexte übersetzt (Biblia preložená zo základného textu do nemeckého jazyka zrozumiteľného obyčajnému človeku). V Brne vyšlo Božie písmo Starého a Nového zákona preložené zo základného textu do nemeckého jazyka zrozumiteľného obyčajnému človeku, z čoho možno dokázať najmenej štyri časti, ktoré pokrývajú Genezis až Izaiáša. iný zdroj: vstúpil do viedenského seminára v roku 1762. Po vysvätení za kňaza v roku 1766 bol spočiatku aktívny v pastoračnej starostlivosti. V roku 1775 bol vymenovaný za katechétu na gymnáziu v Brne. V roku 1778 bol vymenovaný za učiteľa a v roku 1780 za profesora pastoračnej teológie v nemčine na tamojšej univerzite, ktorá bola v roku 1782 presťahovaná do Olomouca s hodnosťou lýcea. Začiatkom roku 1792 odišiel do dôchodku a vrátil sa do Viedne, kde rozvíjal živú a cennú činnosť ako pastor a teologický spisovateľ. Početné pastoračné a morálno-teologické publikácie, ktoré L. vydal podľa smerníc pre študijnú reformu benediktínskeho opáta Franz Stephan Rautenstrauch, ponúkol širokú pomoc pri príprave farárov vo svojej dobe (okrem iného sa používali v seminári salzburského arcibiskupstva). L. definuje ako prvoradú úlohu pastiera pri výkone pastoračnej funkcie viesť Cirkev, alebo pri určovaní najvyššieho princípu populárnejšie vedecky orientovaného kresťanského morálneho učenia, ktoré je zamerané na Božiu lásku ako "nový Kristov zákon". – Ukončenie pedagogickej činnosti L. charakterizuje situáciu rakúskej politiky vysokoškolského vzdelávania medzi štátom a cirkvou. Obe strany obviňovali L., že prezentuje pastorálnu teológiu "pro forma" podľa povinnej učebnice Franza Giftschütza, ale v skutočnosti reprezentoval jansenistické princípy. Jozefínski pastorační teológovia, charakterizovaní výskumom ako "neskorí jansenisti", sa snažili vytvoriť rovnováhu medzi filozoficky orientovaným antropocentrizmom osvietenstva a kristocentricky orientovaným vedením pastierov k "službe evanjeliu". prameň: https://www.deutsche-biographie.de/sfz48414.html#ndbcontent

Branislav Joseph Dado