Bibliotheca Ascetica Mystica Meditationes de praecipuis fidei nostrae mysteriis Complectens meditationes de incarnatione et de infantia Christi eiusque vita usque ad baptismum, similiter de eiusdem gloriosa Matre Maria.
Ludovici de Ponte španielsky jezuitský kňaz, teológ a asketický spisovateľ * 1555 - † 16.2.1624
Bibliotheca Ascetica Mystica Meditationes de praecipuis fidei nostrae mysteriis Complectens meditationes de incarnatione et de infantia Christi eiusque vita usque ad baptismum, similiter de eiusdem gloriosa Matre Maria. - Friburgi Brisgoviae [Freiburg im Breisgau] Sumptibus Herder MCMVIII [=1908] - 268 s 170x115x15 Impressum, tlačené marginálie v latinčine, pozn. pod čiarou, paginácia, živé záhlavie Zošľachtený papier, technika a typ = ; Pokryv: ; Predsádka: ; Oriezka: máčaná s hrebeňovým a striekaným vzorom, zapustená predná oriezka Väzba: celo-plátená, brožovaná, lepenka, rámová kompozícia na doske ; Chrbát: zaoblený chrbát, na čiernom podklade text – názov diela a číslo zv. ; Proveniencia: rkp. ex libri za predsadkou rkp ceruzk. nečitat. podpis, na titul. strane „Ex Libris Branislav Joseph Dado“ a pečiatka „Jozef Čeman – rím.kat. kaplán“ - Bibliotheca Ascetica Mystica Pars II .
autor: Syn hovorcu kancelárie Valladolid Alonsa de la Puente a Maríe Vázquezovej. Druhé zo štyroch detí, mal staršiu sestru a dvoch mladších bratov, všetci traja boli dominikánski rehoľníci. V roku 1572 získal titul bakalára umenia a filozofie na univerzite vo Valladolide, tam aj začal študovať teológiu, ktorú zanechal, aby 2. decembra 1574 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. V noviciáte v Medine del Campo mal za učiteľa otca Baltasara Álvareza, ktorému neskôr venoval životopis. Potom odišiel do školy San Ambrosio vo Valladolide, kde mal za učiteľa a duchovného vodcu otca Francisca Suáreza. V rokoch 1578 až 1579 pôsobil na univerzite v Oñate (Guipúzcoa), kde sa vzdelával v teológii, a potom vo Villagarcía de Campos, kde sa opäť stretol s otcom Baltasarom Álvarezom, aby strávil rok tretej skúšobnej doby, po ktorej bol vysvätený za kňaza na kolégiu San Ambrosio. Potom bol poslaný na univerzitu v Salamanke. V rokoch 1585 až 1589 sa vrátil do Villagarcía de Campos ako majster novicov a prorektor a v rokoch 1594 až 1596 do kolégia San Ambrosio ako magister teológie a rektor. Potom bol hosťom škôl provincie na žiadosť otca generála Claudia Acquavivu, lektor na kolégiu v Oviede a opäť rektor v San Ambrosio v roku 1601, ale o rok neskôr rezignoval na túto funkciu kvôli svojmu krehkému zdravotnému stavu. Od tej chvíle sa jeho učiteľská a riadiaca činnosť obmedzila a definitívne sa skončila v roku 1608, keď zastával pozíciu hosťa na anglickom kolégiu v San Albano a odvtedy sa venoval písaniu a duchovnému vedeniu. Luis de la Puente bol autorom veľmi vplyvných diel, ktoré boli preložené do mnohých jazykov, vrátane Meditácie o tajomstvách našej svätej viery v dvoch zväzkoch, 1605-1607, kompendium kresťanskej teológie preložené do niekoľkých jazykov vrátane arabčiny a čínštiny; Duchovný sprievodca, vydaný v roku 1609 a znova v roku 1614, kde obhajoval modlitbu a umŕtvovanie ako protijed proti kvietistickým prúdom, ktorého dvanásť vydaní bolo preložených do francúzštiny; O dokonalosti kresťana vo všetkých jeho stavoch, v štyroch zväzkoch, vydaných v rokoch 1612 až 1616, kde sa na začiatku zaoberal kresťanskou dokonalosťou v sekulárnom štáte; Život otca Baltasara Álvareza, rehoľníka Iesúsovej spoločnosti, 1615, považovaný za najčítanejšiu knihu Luisa de la Puente po jeho Meditáciách, v ktorých predstavil otca Álvareza ako vzor duchovného učiteľa; Expositio moralis in Canticvm Canticorvum, Kolín nad Rýnom, 1622, Duchovné direktórium svätých sviatostí, 1625 a Obdivuhodný život ctihodnej Panny Márie Doña Marina de Escobar, ktoré vyšli po smrtne v Madride v rokoch 1665 a 1673. Jeho spisy boli schválené v roku 1714, v priebehu procesu blahorečenia, ktorý bol prerušený po zrušení Spoločnosti Ježišovej v roku 1773.
inkarnácia
katolícka teológia
meditácie
Bibliotheca Ascetica Mystica Meditationes de praecipuis fidei nostrae mysteriis Complectens meditationes de incarnatione et de infantia Christi eiusque vita usque ad baptismum, similiter de eiusdem gloriosa Matre Maria. - Friburgi Brisgoviae [Freiburg im Breisgau] Sumptibus Herder MCMVIII [=1908] - 268 s 170x115x15 Impressum, tlačené marginálie v latinčine, pozn. pod čiarou, paginácia, živé záhlavie Zošľachtený papier, technika a typ = ; Pokryv: ; Predsádka: ; Oriezka: máčaná s hrebeňovým a striekaným vzorom, zapustená predná oriezka Väzba: celo-plátená, brožovaná, lepenka, rámová kompozícia na doske ; Chrbát: zaoblený chrbát, na čiernom podklade text – názov diela a číslo zv. ; Proveniencia: rkp. ex libri za predsadkou rkp ceruzk. nečitat. podpis, na titul. strane „Ex Libris Branislav Joseph Dado“ a pečiatka „Jozef Čeman – rím.kat. kaplán“ - Bibliotheca Ascetica Mystica Pars II .
autor: Syn hovorcu kancelárie Valladolid Alonsa de la Puente a Maríe Vázquezovej. Druhé zo štyroch detí, mal staršiu sestru a dvoch mladších bratov, všetci traja boli dominikánski rehoľníci. V roku 1572 získal titul bakalára umenia a filozofie na univerzite vo Valladolide, tam aj začal študovať teológiu, ktorú zanechal, aby 2. decembra 1574 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. V noviciáte v Medine del Campo mal za učiteľa otca Baltasara Álvareza, ktorému neskôr venoval životopis. Potom odišiel do školy San Ambrosio vo Valladolide, kde mal za učiteľa a duchovného vodcu otca Francisca Suáreza. V rokoch 1578 až 1579 pôsobil na univerzite v Oñate (Guipúzcoa), kde sa vzdelával v teológii, a potom vo Villagarcía de Campos, kde sa opäť stretol s otcom Baltasarom Álvarezom, aby strávil rok tretej skúšobnej doby, po ktorej bol vysvätený za kňaza na kolégiu San Ambrosio. Potom bol poslaný na univerzitu v Salamanke. V rokoch 1585 až 1589 sa vrátil do Villagarcía de Campos ako majster novicov a prorektor a v rokoch 1594 až 1596 do kolégia San Ambrosio ako magister teológie a rektor. Potom bol hosťom škôl provincie na žiadosť otca generála Claudia Acquavivu, lektor na kolégiu v Oviede a opäť rektor v San Ambrosio v roku 1601, ale o rok neskôr rezignoval na túto funkciu kvôli svojmu krehkému zdravotnému stavu. Od tej chvíle sa jeho učiteľská a riadiaca činnosť obmedzila a definitívne sa skončila v roku 1608, keď zastával pozíciu hosťa na anglickom kolégiu v San Albano a odvtedy sa venoval písaniu a duchovnému vedeniu. Luis de la Puente bol autorom veľmi vplyvných diel, ktoré boli preložené do mnohých jazykov, vrátane Meditácie o tajomstvách našej svätej viery v dvoch zväzkoch, 1605-1607, kompendium kresťanskej teológie preložené do niekoľkých jazykov vrátane arabčiny a čínštiny; Duchovný sprievodca, vydaný v roku 1609 a znova v roku 1614, kde obhajoval modlitbu a umŕtvovanie ako protijed proti kvietistickým prúdom, ktorého dvanásť vydaní bolo preložených do francúzštiny; O dokonalosti kresťana vo všetkých jeho stavoch, v štyroch zväzkoch, vydaných v rokoch 1612 až 1616, kde sa na začiatku zaoberal kresťanskou dokonalosťou v sekulárnom štáte; Život otca Baltasara Álvareza, rehoľníka Iesúsovej spoločnosti, 1615, považovaný za najčítanejšiu knihu Luisa de la Puente po jeho Meditáciách, v ktorých predstavil otca Álvareza ako vzor duchovného učiteľa; Expositio moralis in Canticvm Canticorvum, Kolín nad Rýnom, 1622, Duchovné direktórium svätých sviatostí, 1625 a Obdivuhodný život ctihodnej Panny Márie Doña Marina de Escobar, ktoré vyšli po smrtne v Madride v rokoch 1665 a 1673. Jeho spisy boli schválené v roku 1714, v priebehu procesu blahorečenia, ktorý bol prerušený po zrušení Spoločnosti Ježišovej v roku 1773.
inkarnácia
katolícka teológia
meditácie