Eusebii Pamphili caesareae palaestinae episcopi ecclesiasticae Historiae libri decem ejusdem de Vita Imp. Constantini Libri Quatuor Quibus fubiicitur Oratio Constantini ad Sanctos et Panegyricus Eusebii.
Pamphili, Eusebii * ~275 - † 30.5.339
Eusebii Pamphili caesareae palaestinae episcopi ecclesiasticae Historiae libri decem ejusdem de Vita Imp. Constantini Libri Quatuor Quibus fubiicitur Oratio Constantini ad Sanctos et Panegyricus Eusebii. - Venetiis [Benátky] Excudebat Antonius Zatta, Superiorum Permissu, Ac Privlilegio MDCCLXIII [=1763] - 338 s + index 248x180x28 Na prvom liste s hrubším listom oválna pečiatka (4x3cm) v bojovej polohe anjel s mečom a štítom, na štíte iniciáli IHS, pod anjelom ľudia v očistci(?), text v poloblúku lat. Sigillum Parochialis Ecclesiae a pod ním v slovenčine Rím.kat. Farský úrad Vyhne, pod pečiatkou modrým perom dopísané „prír.č. 85“, na titulnej strane čiernym perom text ex librisu „Ex Libris Branislav Joseph Dado“ - Tomus primus / pars secunda .
Eusebius Pamphili - Eusebios z Kaisareie (iné názvy: Eusebius/Eusebios z Caesarey, Eusébius/Euzébius z Cézarey, Eusebios Kaisareiský/Kaisarejský, Eusebius/Eusebios/Eusébius/Euzébius Cézarejský; starogr. Εὐσέβιος ὁ Καισάρειος – Eusebios o Kaisareios) * ~275 – † 30. máj 339) bol grécky biskup v meste Caesarea (Cézarea, gr. Kaisareia) v Palestíne, teológ, spisovateľ, historik, často nazývaný otcom cirkevnej histórie. V svojich dielach zaznamenal rané dejiny kresťanskej cirkvi. V Kaisareii, kde pôsobil už Origenes, získal vynikajúce vzdelanie. Po prenasledovaní kresťanov 303 ušiel do Egypta, ale bol tu uväznený. Až po zrovnoprávnení kresťanstva 313 sa mohol vrátiť a stal sa v rodisku biskupom. Eusebios sympatizoval s ariánstvom, ale bol ho nútený zavrhnúť. R. 335 bol vymenovaný za patriarchu v Antiochii, úrad odmietol a venoval sa písaniu. S Pamfilom je autorom kritického vydania Starého zákona, sám pracoval na Novom zákone a vytvoril slávne tabuľky s paralelami z jednotlivých evanjelií. Písal apológie a iné spisy, ale najmä desaťzväzkové Ekklesiastiké historia (Cirkevné dejiny), opisujúce vývoj kresťanstva do roku 324. Obrat za Konštantína I. Veľkého, ktorého oslávil rečou i písmom, pokladal za naplnenie božieho plánu, ku ktorému smerovali predchádzajúce dejiny. Svetovú kroniku (Chronikoi kanones ..., 2 knihy) tvoria v podstate chronologické tabuľky: 1. kniha opisuje dejiny národov a ríš (Chaldejcov, Asýranov, Židov, Egypťanov), 2. obsahuje v paralelných tabuľkách biblickú a profánnu históriu
cirkevné dejiny
svetské dejiny
Eusebii Pamphili caesareae palaestinae episcopi ecclesiasticae Historiae libri decem ejusdem de Vita Imp. Constantini Libri Quatuor Quibus fubiicitur Oratio Constantini ad Sanctos et Panegyricus Eusebii. - Venetiis [Benátky] Excudebat Antonius Zatta, Superiorum Permissu, Ac Privlilegio MDCCLXIII [=1763] - 338 s + index 248x180x28 Na prvom liste s hrubším listom oválna pečiatka (4x3cm) v bojovej polohe anjel s mečom a štítom, na štíte iniciáli IHS, pod anjelom ľudia v očistci(?), text v poloblúku lat. Sigillum Parochialis Ecclesiae a pod ním v slovenčine Rím.kat. Farský úrad Vyhne, pod pečiatkou modrým perom dopísané „prír.č. 85“, na titulnej strane čiernym perom text ex librisu „Ex Libris Branislav Joseph Dado“ - Tomus primus / pars secunda .
Eusebius Pamphili - Eusebios z Kaisareie (iné názvy: Eusebius/Eusebios z Caesarey, Eusébius/Euzébius z Cézarey, Eusebios Kaisareiský/Kaisarejský, Eusebius/Eusebios/Eusébius/Euzébius Cézarejský; starogr. Εὐσέβιος ὁ Καισάρειος – Eusebios o Kaisareios) * ~275 – † 30. máj 339) bol grécky biskup v meste Caesarea (Cézarea, gr. Kaisareia) v Palestíne, teológ, spisovateľ, historik, často nazývaný otcom cirkevnej histórie. V svojich dielach zaznamenal rané dejiny kresťanskej cirkvi. V Kaisareii, kde pôsobil už Origenes, získal vynikajúce vzdelanie. Po prenasledovaní kresťanov 303 ušiel do Egypta, ale bol tu uväznený. Až po zrovnoprávnení kresťanstva 313 sa mohol vrátiť a stal sa v rodisku biskupom. Eusebios sympatizoval s ariánstvom, ale bol ho nútený zavrhnúť. R. 335 bol vymenovaný za patriarchu v Antiochii, úrad odmietol a venoval sa písaniu. S Pamfilom je autorom kritického vydania Starého zákona, sám pracoval na Novom zákone a vytvoril slávne tabuľky s paralelami z jednotlivých evanjelií. Písal apológie a iné spisy, ale najmä desaťzväzkové Ekklesiastiké historia (Cirkevné dejiny), opisujúce vývoj kresťanstva do roku 324. Obrat za Konštantína I. Veľkého, ktorého oslávil rečou i písmom, pokladal za naplnenie božieho plánu, ku ktorému smerovali predchádzajúce dejiny. Svetovú kroniku (Chronikoi kanones ..., 2 knihy) tvoria v podstate chronologické tabuľky: 1. kniha opisuje dejiny národov a ríš (Chaldejcov, Asýranov, Židov, Egypťanov), 2. obsahuje v paralelných tabuľkách biblickú a profánnu históriu
cirkevné dejiny
svetské dejiny