autor: Syn hovorcu kancelárie Valladolid Alonsa de la Puente a Maríe Vázquezovej. Druhé zo štyroch detí, mal staršiu sestru a dvoch mladších bratov, všetci traja boli dominikánski rehoľníci. V roku 1572 získal titul bakalára umenia a filozofie na univerzite vo Valladolide, tam aj začal študovať teológiu, ktorú zanechal, aby 2. decembra 1574 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. V noviciáte v Medine del Campo mal za učiteľa otca Baltasara Álvareza, ktorému neskôr venoval životopis. Potom odišiel do školy San Ambrosio vo Valladolide, kde mal za učiteľa a duchovného vodcu otca Francisca Suáreza. V rokoch 1578 až 1579 pôsobil na univerzite v Oñate (Guipúzcoa), kde sa vzdelával v teológii, a potom vo Villagarcía de Campos, kde sa opäť stretol s otcom Baltasarom Álvarezom, aby strávil rok tretej skúšobnej doby, po ktorej bol vysvätený za kňaza na kolégiu San Ambrosio. Potom bol poslaný na univerzitu v Salamanke. V rokoch 1585 až 1589 sa vrátil do Villagarcía de Campos ako majster novicov a prorektor a v rokoch 1594 až 1596 do kolégia San Ambrosio ako magister teológie a rektor. Potom bol hosťom škôl provincie na žiadosť otca generála Claudia Acquavivu, lektor na kolégiu v Oviede a opäť rektor v San Ambrosio v roku 1601, ale o rok neskôr rezignoval na túto funkciu kvôli svojmu krehkému zdravotnému stavu. Od tej chvíle sa jeho učiteľská a riadiaca činnosť obmedzila a definitívne sa skončila v roku 1608, keď zastával pozíciu hosťa na anglickom kolégiu v San Albano a odvtedy sa venoval písaniu a duchovnému vedeniu. Luis de la Puente bol autorom veľmi vplyvných diel, ktoré boli preložené do mnohých jazykov, vrátane Meditácie o tajomstvách našej svätej viery v dvoch zväzkoch, 1605-1607, kompendium kresťanskej teológie preložené do niekoľkých jazykov vrátane arabčiny a čínštiny; Duchovný sprievodca, vydaný v roku 1609 a znova v roku 1614, kde obhajoval modlitbu a umŕtvovanie ako protijed proti kvietistickým prúdom, ktorého dvanásť vydaní bolo preložených do francúzštiny; O dokonalosti kresťana vo všetkých jeho stavoch, v štyroch zväzkoch, vydaných v rokoch 1612 až 1616, kde sa na začiatku zaoberal kresťanskou dokonalosťou v sekulárnom štáte; Život otca Baltasara Álvareza, rehoľníka Iesúsovej spoločnosti, 1615, považovaný za najčítanejšiu knihu Luisa de la Puente po jeho Meditáciách, v ktorých predstavil otca Álvareza ako vzor duchovného učiteľa; Expositio moralis in Canticvm Canticorvum, Kolín nad Rýnom, 1622, Duchovné direktórium svätých sviatostí, 1625 a Obdivuhodný život ctihodnej Panny Márie Doña Marina de Escobar, ktoré vyšli po smrtne v Madride v rokoch 1665 a 1673. Jeho spisy boli schválené v roku 1714, v priebehu procesu blahorečenia, ktorý bol prerušený po zrušení Spoločnosti Ježišovej v roku 1773.

Branislav Joseph Dado

Jozef Čeman