De Origine, Progressu, Valore, Ac Fructu Indulgentiarum, Nec non De Dispositionibus ad eas lucrandas requisitis, Accurata Notitia Historica, Dogmatica, Polemica, Critica. Ubi 1. Traditur exacta Historia Indulgentiarum à temporibus Apostolicis usque ad nostra tempora. 2. Variae Theologorum opiniones de Indulgentiis serie Historia recensentur. 3. Haereses, & varia Decreta Ecclesiae de Indulgentiis enumerantur. 4. Veritas Catholicae Fidei in hac materia adversùs Acatholicos stabilitur. 5. Necessitas congruè satisfaciendi pro suis peccatis tanquam conditio ad lucrandum plenarium Indulgentarium Fructum vindicatur. 6. Denique Indulgentias defunctis prodesse Modo deprecatorio ostenditur; & omnia, quae ad plenam de Indulgentiis Notitiam pertinent, ex innumeris Documentis authenticis nulla falsi suppositione laborantibus illustrantur. Authore D. Eusebio Amort, Canonico Regulari Lateranensi, in Canonia Pollingana Professo, Eminentissimi Cardinalis Lercari, Canonicorum Regularium S. Augustini Congregationis Lateranensis Protectoris, Theologo. Cum Approbatione Romana.
Typ materiálu:
TextJazyk: Latinčina Pôvodný jazyk:Latinčina Vydavateľské údaje: Augustae Vindelicorum & Graecii [(Augsburg, Bavorsko, Nemecko a Graz, Rakúsko] Sumptibus Philippi, ac Martini Veith, & Joannis Fratris Haeredum MDCCXXXV [=1835]Popis: 91, 2 s + index 310x210x50 Dosky potiahnuté hnedou kožou, vinety ornam., vineta ornam.-fig., vlysy ornam.-fig., linky ozdobné, linky, inic. s ornam. pozadím vo voľ. priestore na 3, 5, 6, 8, 9 r., verz. na 2, 3, 4, 5 r., titl. list s červeno-čiernou tlačou, na titl. liste drevorez s Božím okom v trojuholníku a s textom: "Providentia Dei Sepulchrum Protestantium", tlačené marginálie v latinčine, paginácia, živé záhlavie, kustódy, dvojstĺpcová tlač, predtitulný list nelepený, len vložený, na titulnom liste defekt diera horný pravý roh Väzba : rámová kompozícia na doske s linajkami, biela oriezka s modrými vlnovitými čiarami, mierne zapustená predná oriezka, modrá predsádka s floristickými prvkami, chrbát zdobený ornamentálnou zlatou slepotlačouna ktorom je slabo viditeľný titul knihy a čitateľné meno autora, Dedikácia: Na zl. [2]-[3] ded. autora pápežovi Klementovi XII. v závere s textom: "Romae XVII. Kal. Decemb. MDCCXXXIV. ... Eusebius Amort, Can. Reg. Later." Na zl. )()(/1a "Decretum Sacrae Congregationis de propagandâ Fide pro Missionariis Capuccinis Gallis, & Hybernis, in partibus Infidelium, & Haereticorum degentibus, de Ingulgentiis assequendis." v závere s textom: "J. Archiepiscopus Tyri Secretarius. Die 20. Septembris 1734. ... Decretum hujusmodi per praesentes publicari praecepit. Romae ex aedibus ejusdem Sacrae Congregationis die, & anno, quibus suprà. V. Cardinalis Petra, Praefectus. N. Fostiguerra, Secretarius. Hoc transsumptum de verbo ad verbum concordari cum suo Originali, quod in Archiviis Officii mei retineo, fidem facio & testor &c. Fr. Cherubinus de Noves, Capuc. Ind. Sacr. Congregat. Indulgent. Consultor &c." Na zl. )()(/1b schválenie pápeža Klementa XII. v závere s textom: "Datum Romae apud S. Mariam Majorem sub annulo Piscatoris die quarta Junii MDCCXXXIV. Pontificatûs Nostri Anno Quarto. F. Card. Oliverius. F. A. Cajetanus Frosius R. C. S. Sec." Na zl. )()(/2-)()(/3 schválenie tlače "Approbatio Romana." v závere s textami: "Ex Monasterio S. Bernardi de Urbe die 29. Julii 1732. D. Jo. Baptista Fiorentini, Sacrarum Congregationum Indicis, (et) Rituum Consultor.", "Datum Romae in Collegi Sanctae Transpontinae, die 30. Junii, anni 1732. Fr. Petrus Thomas Laviani, in Collegio Carmelitarum Sanctae Mariae Transpontinae Sacrae Theologiae Regens, Provincialis Hyberniae, atque in Urbe Cleri Examinator Apostolicus.", "Imprimatur extra Urbem ad instantiam Authoris. die 2. Januarii 1733. Fr. Joannes Benedictus Zuanelli, Ord. Praed. Sacri Palatii Apostolici Magister.", D. Franciscus Maria Ganassoni, C. R. Sacrae Theologiae (et) Sacrorum Canonum Professor. Ex Aedibus S. Silvestri in Quirinali die 22. Decembris 1732.", "Romae ex Collegio SS. Vincentii & Anastasii, Kalendis Januarii. 1733. Julius Caesar Lomellinus Clericorum Regularium Minorum Sacrae Theologiae Lector.", "Imprimatur extra Urbem ad Instantiam Authoris. Die 2. Januarii 1733. Fr. Jo. Benedictus Zuanelli, Ord. Praed. Sacri Palatii Apostolici Magister." a "Licentia." v závere s textom: "Actum Pollingae ad SS. Salvatorem. Die 5. Januarii anno 1735. Albertus Praepositus Abbas Lateranensis SS. Theol. Doctor mppria." Na zl. )()(/4a nesignov. úvod autora čitateľovi. Proveniencia : rkp. ex libris na titulnom liste nečitateľné vyblednuté písmo, nižšie „Ex Libris Branislav Joseph Dado“Predmet(y): Ďalšie detaily:
| Obrázok obálky | Typ exemplára | Aktuálna knižnica | Domovská knižnica | Kolekcia | Lokácia v polici | Signatúra | Špecifikované materiály | Info o zväzkoch | URL | Číslo kópie | Stav | Poznámky | Termín vrátenia | Čiarový kód | Rezervácie exemplára | Prednosť exemplára vo fronte rezervácií | Rezervy kurzov | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Kniha
|
HISTORICKÁ KNIŽNICA | HKF-1.3A.5 / 900058 (Náhľad do police(Otvoriť nižšie)) | Dostupné | 7900058 |
autor diela: Eusébius Amort (* 15. november 1692, Bibermühle neďaleko Tölzu, Bavorský kurfirst, † 5. február 1775, Bavorsko) bol katolícky teológ a augustiniánsky kanonik. Život Po absolvovaní jezuitského gymnázia v Mníchove (dnes Wilhelmsgymnasium v Mníchove) v roku 1708 vstúpil Amort v roku 1709 do augustiniánskeho kláštora v Pollingu. Od roku 1717 tu vyučoval filozofiu, teológiu a kánonické právo. V roku 1720 sa Amort stal spoluzakladateľom učenej spoločnosti Der bayerische Musenberg. V prvých rokoch svojej učiteľskej kariéry sa zaoberal astronómiou, ktorá sa tematicky venovala predovšetkým platnosti Kopernikovho učenia. Od roku 1733 do roku 1735 zostal Eusébius Amort v Ríme na štúdiách, čo vyústilo do živej korešpondencie s pápežom Benediktom XIV., mnohými učencami a kardinálmi. V roku 1759 sa stal zakladajúcim členom Bavorskej akadémie vied voliteľov. Amort bol vzdelaný a uznávaný učenec, najmä v oblasti morálnej teológie a kánonického práva. Z jeho viac ako 70 diel sa mnohé rukopisy zachovali v Bayerische Staatsbibliothek. Amort sa preslávil najmä v spore o pravosť súkromných zjavení Márie z Ágredy, ku ktorému bol mimoriadne kritický. Jej súkromné zjavenia označil za "pochybné" a jej posmrtne vydané dielo Mistica Ciudad de Dios (Mystické mesto Božie) za "apokryfné". Snažil sa poukázať na nedostatky v súkromných zjaveniach, ako aj na silný vplyv predstavivosti Márie Ágredy. Nikdy však nepoprel osobnú svätosť Márie z Ágredy. Po intenzívnom štúdiu cirkevných otcov, svätcov (najmä známych mystikov) a teológov stanovil 125 pravidiel o rozlišovaní medzi skutočnými a falošnými súkromnými zjaveniami, z ktorých niektoré sú však príliš prísne. Hoci jeho učenie o súkromných zjaveniach bolo zastarané najneskôr výskumom Prospera Lambertiniho, neskoršieho pápeža Benedikta XIV. v De beatificatione et canonisatione servorum Dei, poskytlo impulz pre neskoršie obvyklé začlenenie medicíny, humanitných vied, prírodných vied atď. do hodnotenia súkromných zjavení. Amort tiež prostredníctvom intenzívneho štúdia prameňov dokázal, že Imitatio Christi (Napodobňovanie Krista) pochádza od Tomáša z Kempenu a nie od Johannesa Gersona. V morálnej teológii zastával prechodnú pozíciu medzi rigoristami a probabilistami, a tak sa stal zakladateľom ekviprobabilizmu spolu s Alfonzom Mariom de Liguori.
Branislav Joseph Dado
Neexistujú žiadne recenzie k tomuto titulu.