Dum Assertiones ex Universa Theologia in Alma Ac Celeberrima Archi-Episc. Soc. Jesu Universitate Tyrnaviensi anno salutis M.DCC.LXI. Mense [ ] die [ ] publice propugnaret Rev. Nob. Excellens, ac Doctiss. Dominus Nicolaus Nováczki, AA.LL. & Philosophiae Magister, SS. Theologiae in quartum annum Auditor, ejusdemque Baccalaureus Formatus, nec non pro suprema ejusdem Laurea Candidatus, Seminarii Sancti Adalberti Alumnus, Archi-dioecesis Strigoniensis. Ex praelectionibus R.P. Josephi Pintér, e S.J. Sacro-Sanctae Theol. Doctoris, jusdemque Professoris Ordinarii, nec non Inclytae Facultat. Theolog. Decani spectabilis et R.P. Andreae Jászlinszky, ex ead. Soc. Jesu, SS. Theolog. Doctoris ejusdemque Professsoris Ordinarii auditoribus oblatus.
Typ materiálu:
TextJazyk: Latinčina Pôvodný jazyk:Latinčina Vydavateľské údaje: Tyrnaviae [Trnava] M.DCC.LXI [=1761]Popis: 736 s vrátane indexu 195x125x47 Impressum včlenený do titul. listu., prefácia, vinety, vlysy, ozdobné linky, typografické ozdoby, ornamentálne ozdoby s florálnými motívmi, v rámčeku, ozdobné iniciálky vo voľnom priestore, tlačené marginálie v latinčine, paginácia, živé záhlavie, kustódy, dvojstĺpcová tlač len v indexe, rkp. dorzálne poznámky v lat. na prednej predsádke Väzba : doska potiahnutá hnedou usňou, dve tenké linky na prednej doske pri chrbte natieraná červená oriezka Proveniencia : rkp. ex libris na predsádke pod rkp. dorz .pozn. „Ex Libris Branislav Joseph Dado“, na titul. strane rkp. „Jos. Kozácsek“Predmet(y):
| Obrázok obálky | Typ exemplára | Aktuálna knižnica | Domovská knižnica | Kolekcia | Lokácia v polici | Signatúra | Špecifikované materiály | Info o zväzkoch | URL | Číslo kópie | Stav | Poznámky | Termín vrátenia | Čiarový kód | Rezervácie exemplára | Prednosť exemplára vo fronte rezervácií | Rezervy kurzov | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Kniha
|
HISTORICKÁ KNIŽNICA | HKF-1.2C.20 / 900134 (Náhľad do police(Otvoriť nižšie)) | Dostupné | 7900134 |
Prehľadávanie HISTORICKÁ KNIŽNICA políc Zatvoriť prehliadač políc (Skryť prehliadač políc)
[pracovný] preklad titulu: Keď sa zo Všeobecnej teológie na Najvznešenejšej a Najslávnejšej Arcibiskupskej Spoločnosti Ježišovej Univerzity v Trnave v roku spásy 1761, v mesiaci [ ], v deň [ ], verejne obhajoval Ctihodný urodzený, Vynikajúci a Učený Pán Mikuláš Nováczki, Magister umení a filozofie, poslucháč posvätnej teológie vo štvrtom ročníku a bakalár tej istej, ako aj kandidát na najvyšší titul tej istej, Alumínii Seminára svätého Vojtecha, Arcidiecézy Ostrihomskej. Z prednášok Ctihodného Otca Jozefa Pintéra, zo Spoločnosti Ježišovej, doktora posvätnej teológie a riadneho profesora tej istej, ako aj váženého dekana slávnej teologickej fakulty, a Ctihodného Otca Andreja Jászlinszkého, z tej istej Spoločnosti Ježišovej, doktora posvätnej teológie a riadneho profesora tej istej, ponúknuté poslucháčom. k ex libris: Jozef Kozáček Tituly: ThDr., opát, kanonik, národný a kultúrny pracovník, bernolákovec Životopisné dáta: * 2. júla 1807, Zvolen – † 26. marca 1877, Veľký Varadín, Oradea, Rumunsko Životopis: Po gymnaziálnych štúdiách v Banskej Bystrici, Kremnici a Leviciach študoval filozofiu v Trnave, teológiu v Banskej Bystrici a vo Viedni. Už v treťom ročníku urobil rigorózne skúšky z biblistiky. Kňazské svätenie prijal v r. 1830. Najprv bol kaplánom v Oslanoch, dva mesiace v Turčianskom Svätom Ďure. Rigorózne skúšky z cirkevných dejín zložil v r. 1832. Opát a dvorský farár Michael Wagner, neskorší belehradský biskup, ho v r. 1833 pozval do Viedne, aby pokračoval v štúdiu na Augustineu. Študoval dogmatiku, pastorálnu teológiu a morálnu teológiu. Doktorát teológie dosiahol obhájením tézy o dogmatickom indiferentizme (1834). Požiadal o katedru na univerzitách vo Viedni a v Budapešti, ale bez úspechu. Vrátil sa do Banskej Bystrice, kde ho v r. 1840 vymenovali za notára biskupského konzistória a za biskupského archivára. Súčasne bol aj nemeckým katedrálnym kazateľom a profesorom dogmatiky v biskupskom kňazskom seminári. Potom sa od r. 1844 stal farárom v Dobrej Nive, od r. 1846 v Krupine, kde bol aj dekanom, a od r. 1847 vo Zvolene. V r. 1849 ho vymenovali za škôldozorcu Banskobystrického dištriktu, v r. 1850 za škôldozorcu Bratislavského dištriktu. V r. 1852 bol vymenovaný za titulárneho opáta Kostola Panny Márie z hory Gössing a v r. 1856 za veľkovaradínskeho kanonika. Patril k príslušníkom druhej generácie bernolákovcov. Ako prívrženec národného zjednocovacieho procesu podporoval aj národné, kultúrne a politické úsilia štúrovcov. Po vypuknutí revolúcie r. 1848 bol od apríla členom stoličného, neskôr i občianskeho výboru. Mal veľké výhrady voči politike uhorskej vlády, ktorá potláčala všetky prejavy slovenského národného hnutia, a preto musel zo Zvolena ujsť. V marci 1849 viedol delegáciu, ktorá v Olomouci odovzdala panovníkovi slovenský prosbopis s požiadavkou vytvoriť slovenskú korunnú krajinu. O jeho krásnom vlasteneckom cite svedčí aj jeho brožúrka Slowák urownopráwňený! budessli ssťastný? (Banská Bystrica 1850). Pričinil sa o zavedenie bernolákovskej slovenčiny ako vyučovacieho jazyka - či aspoň predmetu - v niektorých gymnáziách západného a stredného Slovenska. Pre národnú aktivitu ho ustavične napádali maďarské šľachtické kruhy aj cirkevná hierarchia. Preto ho vtedajší vládny režim preložil v r. 1856 do vzdialeného neslovenského prostredia. Napriek tomu sa i naďalej aktívne zúčastňoval na všetkých dôležitých podujatiach matičného obdobia. V r. 1861 bol členom delegácie, ktorá žiadala panovníka o povolenie založiť Maticu slovenskú, v r. 1863 sa stal zakladajúcim členom tejto ustanovizne a v r. 1870 jej predsedom. Bol však vzdialený od slovenských centier, a preto nemohol jej činnosť primerane riadiť. Usiloval sa najmä o skvalitnenie jej vedúceho pôsobenia. Po odstúpení Jána Gotčára sa stal predsedom výboru patronátneho slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom. Vynaložil veľké úsilie na záchranu Matice slovenskej i kláštorského gymnázia. Bol aj zakladajúcim členom Spolku sv. Vojtecha. Patril medzi popredných slovenských mecénov, ktorí podporovali národný a kultúrny život. Okrem Matice slovenskej podporoval slovenských študentov i voľby slovenských kandidátov. Vďaka jeho podpore bolo možné v Turčianskom Svätom Martine založiť Kníhtlačiarsky účastnícky spolok. Významne podporil vydávanie Národných novín. Tlačou vydal svoje príležitostné prejavy, najmä z deviateho a jedenásteho valného zhromaždenia Matice slovenskej. Vyšli v Turčianskom Svätom Martine v r. 1871 (4s.) a v r.1874 (15s.). V r. 1854 ho cisár dokonca povýšil do rytierskeho stavu a vyznamenal rytierskym krížom. Pramene: Gál-Podďumbiersky, J. a kol.: Spomínajme otcov a osvecovateľov národa 2. Bratislava 1948, s. 18-24; Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov, ktorí účinkovali na farách banskobystrického biskupstva od najstarších dôb do prítomnej doby. Badín 1969, samizdat; Zarevúcky, Anton: Katalóg farností a kostolov bansko-bystrického biskupstva. Badín 1976, samizdat; Zarevúcky, Anton: Katalóg zosnulých duchovných pastierov bansko-bystrickej diecézy, za obdobie od roku 1776-1985. Badín 1985, samizdat; Vavrovič, J.: Svetlá minulosti. Trnava 1994, s. 157-160.
Branislav Joseph Dado
Jozef Kozáček
Neexistujú žiadne recenzie k tomuto titulu.
