k zostavovateľovi: Anton Hungari (* 10. máj 1809, Mainz, † 17. december 1881, Rödelheim am Main, USA) bol katolícky kňaz, básnik, spisovateľ a publicista. Anton Hungari sa narodil v Mainzi v roku 1809 ako syn veľmi chudobnej krajčírskej rodiny a spočiatku navštevoval lýceum pripojené k tamojšiemu semináru. Od roku 1830 sa presťahoval do Giessenu, aby študoval teológiu. Kvôli jeho potrebe ho mohučský biskup Joseph Vitus Burg podporil darom. V roku 1833 sa vrátil do svojho rodného mesta a vstúpil tam do seminára. Spisovateľ Otto von Corvin (1812 – 1886) vo svojich autobiografických memoároch Zo života ľudového bojovníka zaznamenáva, že Anton Hungari bol v tom čase v Mainzi známy svojou opozíciou voči autoritárskemu autoritárskemu štátu a že on a jeho kolegovia dôstojníci, ktorí mali potláčať liberálne ambície, to mali "vynikajúco v stávke". 2. apríla 1835 bol Hungari vysvätený za kňaza v Limburg an der Lahn. Potom pôsobil ako kaplán v St. Ignaz (Mainz), v Heppenheime (Bergstraße), Dieburgu a Gernsheime. Keď bol v roku 1842 po prvýkrát od reformácie vytvorený katolícky pastorát v Rödelheime pri Frankfurte, prevzal ho Anton Hungari, ktorý tam zostal až do svojej smrti v roku 1881. V Rödelheime bol medzi členmi a dobrodincami kongregácie pastora Hungariho bohatý bankár Georg Brentano (1775 – 1851), vnuk poetky Sophie von La Roche (1730 – 1807) a brat dvoch básnických romantikov Bettiny von Arnim (1785 – 1859) a Clemensa Brentana (1778 – 1842); Brentanovo sídlo s krásnym parkom navštevovalo mnoho intelektuálnych velikánov. Starosta Frankfurtu Georg Friedrich von Guaita (1772 – 1851), švagor Georga Brentana, bol tiež členom katolíckej komunity v Rödelheime a odhodlane ju podporoval. Je to dnešná farnosť sv. Antonia Rödelheima, ale v roku 1894 dostala nový kostol. Starý kostol z čias Hungari, prestavaná garbiareň na Rebstöcker Weg, už neexistuje. Pastor Anton Hungari zomrel v roku 1881 v Rödelheime. Jeho hrob je zachovaný na tamojšom cintoríne. Kňaz bol blízkym priateľom regenta seminára Markusa Adama Nickela (1800 – 1869) v Mainzi, ktorému venoval aj jednu zo svojich kázní. Básnik a publicista Anton Hungari mal silnú literárnu povahu. Ešte pred vysvätením za kňaza napísal príležitostné básne, z ktorých niektoré boli aj publikované; napríklad jeden s názvom Lebewohl an die Heimat, ktorý vytvoril v roku 1830 v Gießene a objavil sa vo frankfurtských zábavných novinách Didaskalia oder Blätter für Geist, Gemüth und Publizität. Tento záujem pravdepodobne spôsobil jeho žiadosť o farnosť Rödelheim, ktorá za svoje založenie vďačila najmä úsiliu rodiny Brentano a ich duchovnému prostrediu. Ako kaplán sv. Ignáca v Mainzi vydal Hungari už v roku 1837 zbožné knihy Theomela a Sväté obete srdca, ktoré obsahovali aj jeho vlastné básne, piesne a modlitebné texty. V roku 1839 nasledoval zväzok kázní pod názvom Christliche Reden auf Sonn- und Festtage, ktorý sa konal v kostole sv. Ignáca v Mainzi. Pastor Hungari publikoval najmä počas svojho pôsobenia v Rödelheime vlastné básne, poviedky a kázne, ale ešte viac zbieral takéto diela iných autorov, často z roztrúsených, sotva dostupných zdrojov, zoradil ich do tematického poradia a publikoval ich v mnohých sériových zväzkoch. Vydal 42 zväzkov kázní a 24 zväzkov poviedok pod spoločným názvom Katholische Volksbibliothek a Neue Katholische Volksbibliothek, ako aj niekoľko básnických diel. Zur Illustration von Hungari's Dom der Heiligen, vydané v roku 1843: Zur Ehre der allerheiligsten Dreifaltigkeit. Najúplnejšiu katolícku modlitebnú a zbožnú knihu zo spisov a životných skutkov svätých vytvoril slávny umelec Eduard von Steinle (1810 – 1886) obraz Krista, zobrazujúci jeho rany. Anton Hungari zachránil mnohé básne, príbehy, ale aj kázne slávnych súčasníkov pred úplným zabudnutím tým, že ich zahrnul do svojich bohatých zbierok, v čom spočíva jeho trvalý význam.

nihil