preklad titulu diela: Teologické tézy: Teologické tézy o jednom a trojjedinom Bohu. Na Alma Arcibiskupskej univerzite Spoločnosti Ježišovej, na Univerzite v Trnave od R. P. Laurentiusa Tapolcsaniho, zo Spoločnosti Ježišovej, doktora posvätnej teológie, a v tom čase kancelára tej istej univerzity, objasnené z jeho akademických prednášok. Autor: Ako chovanec Pázmanea študoval filozofiu na univerzite vo Viedni, kde 26. septembra 1690 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a v rokoch 1691-1692 tam absolvoval i noviciát. Ako magister filozofie a slobodných umení vyučoval gramatiku a spoločenské náuky na rehoľných gymnáziách v Košiciach (1693), Jágri (1694), Trenčíne (1695), Trnave (1696, tam bol aj rektorom seminára) a v Skalici (1697). Teológiu študoval na univerzite v Štajerskom Hradci (1698-1701), tretiu probáciu si robil v Rábe (1702). Potom prednášal etiku na univerzite v Štajerskom Hradci (1703), filozofiu, apologetiku a kazuistiku, teológiu a kánonické právo v Trnave (1704-1729), kde v rokoch 1709-1710 bol aj dekanom filozofickej fakulty, v rokoch 1712 až 1714 zástupcom kancelára, v rokoch 1722 až 1727 kancelárom a napokon v rokoch 1719 až 1721 i v roku 1729 bol dokonca rektorom univerzity v Trnave. Od r. 1705 profes so štyrmi sľubmi. Zároveň bol v rokoch 1710 až 1719 predstaveným trnavskej univerzitnej tlačiarne - „praefectus typographiae“. V roku 1636 postavili jezuiti v obci Biely Kostol pri Trnave zotavovňu. Keď ju v časoch povstania Františka Rákociho zničili povstalecké armády, dal ju v r. 1719 opraviť. Lásku k Bohu a k blížnym živil horlivosťou v duchovných cvičeniach, ktorým sa venoval s celou sústredenosťou. O štvrtej hodine rannej bol už na chóre, o šiestej hodine slúžieval svätú omšu. Svedomito si robil ranné rozjímanie, denné spytovanie svedomia a ostatné úkony nábožnosti. Bohoslužby konal s veľkou a s mužnou nábožnosťou. Bol „nízkeho rodu„, ale za toto sa nikdy nehanbil. Zostal verný svojmu ľudu, tým obyčajným chudobným ľuďom, dedinčanom z okolia Trnavy. Dalo by sa povedať, že bol až hrdý na svoj nízky, chudobný pôvod. Bol však vyhľadávaným poradcom v cirkevnoprávnych otázkach. Dizertačnú prácu obhajoval u Gabriela Hevenešiho SJ. Zaoberal sa v nej meteormi na základe fyzikálnych skúseností - experimentiis physicis. V úvode napísal, že je veľmi ťažké preniknúť do tajov meteorov, ktoré sú príliš vzudialené našim zmyslom, a preto ich pozval „pred súdnu stolicu fyziky a skúsenosti“. Chápal pojmový okruh meteorov širšie než knihy o fyzike. Malo ísť o fyziku ovzdušia. Za meteóry však považoval takmer všetko, každý prirodzený jav alebo látku, teda aj horniny, ba i samu zemeguľu. Napríklad med, cukor a mannu radil k vzdušným meteórom. Nevedel preto ani určiť hranice medzi optikou, náukou o teple, geológiou, meteorológiou, fyzickým zemepisom, chémiou, prírodopisom a nerastopisom. Bol znalcom cirkevného práva, autorom viacerých filozofických, etických, náboženských a právnych spisov. Ako jeden z prvých v Uhorsku sa zaoberal otázkami meteorológie a hydrológie. Patril k stúpencom tomizmu, v rozprave o prírodných veciach (1706) polemizoval s princípmi Descartovej filozofie. Pramene: Scriptores provinciae Austriacae Societatis Jesu, collectionis scriptores ejusdem societatis universae tomus primus, Typis congregationis Mechitaristicae, Viedeň 1855, elektronický text; Lukács, L.: Catalogus generalis seu Nomenclator biographicus personarum Provinciae Austriae Societatis Jesu (1551-1773). Pars II. Rím 1988, s. 1686; Prikryl, P.: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014, elektronický text; Szinneyi, J., Magyar írók élete és munkái, elektronický text.

Branislav Joseph Dado