k autorovi: Gymnázium študoval v Levoči, v maďarskom Miškovci a v Rožňave, teológiu v Spišskej Kapitule; za kňaza bol vysvätený 21. júna 1848. Kaplánom bol v Markušovciach a v Kežmarku. Už v r. 1851 sa stal profesorom dogmatickej teológie v biskupskom kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Od r. 1872 bol zároveň prosynodálnym examinátorom. Od r. 1881 pôsobil ako farár v Ľubici neďaleko Kežmarku. Bol zaslúžilým slovenským národným buditeľom, takisto horlivým propagátorom a podporovateľom Katolíckych novín, kde aj prispieval. Podporoval Spolok sv. Vojtecha, ktorý bol jedinou baštou slovenského národovectva a písomníctva po zatvorení Matice slovenskej. Ako veľký propagátor ovocinárstva i protialkoholického hnutia nabádal ľudí vo svojej farnosti sadiť ovocné stromy; jeho zásluhou vzniklo niekoľko ovocných sadov. Doba, v ktorej žil, nebola veľmi naklonená potrebám Cirkvi. Preto napísal Nečo o cirkevnom majetku a kňazských statkoch (Trnava 1874) - dielo vyšlo ako podielová kniha Spolku sv. Vojtecha. Tlačou vyšli aj dve jeho elégie Epithalamium a Scholion (Levoča 1871). Bol výborným kazateľom. Ľud ho s obdivom počúval a on to s úspechom využíval na rozsievanie semena lásky k domovine a k národu.