k autorovi: Paul Laymann (1574 – 13. november 1635) bol rakúsky jezuita a moralista. Narodil sa v Arzli, neďaleko Innsbrucku. Po štúdiu práva v Ingolstadte vstúpil v roku 1594 do Spoločnosti Ježišovej a v roku 1603 bol vysvätený za kňaza 1. Učil filozofiu na univerzite v Ingolstadte, morálnu teológiu v jezuitskom dome v Mníchove a kanonické právo na univerzite v Dillingen. Laymann bol jedným z najvýznamnejších moralistov a kanonistov svojej doby. Jeho najdôležitejším dielom je kompendium morálnej teológie "Theologia Moralis in quinque libros partita" (Mníchov, 1625), ktoré bolo opakovane vydávané a používané ako učebnica v katolíckych seminároch. Zomrel na mor v Konstanzi // Laymann bol jedným z najväčších moralistov a kanonistov svojej doby a bohatým spisovateľom o filozofických, morálnych a právnych témach. Najdôležitejším z jeho tridsiatich troch literárnych diel je kompendium morálnej teológie Theologia Moralis in quinque libros partita (Mníchov, 1625), ktorého druhé a rozšírené vydanie v šiestich zväzkoch vyšlo v roku 1626 na tom istom mieste. Až do druhej štvrtiny osemnásteho storočia bol opakovane redigovaný (posledné vydanie, Mainz, 1723) a vo veľkej miere sa používal ako učebnica v katolíckych seminároch. Najmä v treťom vydaní svojej Theologia Moralis sa Laymann rozhodne zasadzuje za miernejšie zaobchádzanie s tými, ktorí boli obvinení z čarodejníctva. Dôvod, prečo je Laymann často prezentovaný ako obhajca hrozných krutostí praktizovaných v súdnych procesoch za čarodejníctvo, spočíva v predpoklade, že je autorom knihy s názvom Processus juridicus contra sagas et veneficos (Kolín nad Rýnom, 1629). Na rozdiel od Laymannovej Theologia Moralis je táto kniha obhajobou extrémnej prísnosti súdnych procesov za čarodejníctvo. Bernhard Duhr dokázal, že Laymann nie je autorom tohto diela. Pozri Zeitschrift für katholische Theologie, XXIII (Innsbruck, 1899), 733-43; XXIV (1900), 585-92; XXV (1901), 166-8; XXIX (1905), 190-2. Na podnet biskupa Heinricha von Knöringena z Augsburgu napísal Laymann Pacis compositio inter Principes et Ordines Imperii Romani Catholicos atque Augustanæ Confessionis adhærentes (Dillingen, 1629), prepracované 658-stranové dielo, vysvetľujúce hodnotu a rozsah Augsburského náboženského mieru, ktorý uzavrel kráľ Ferdinand I. v roku 1555. Ďalším dôležitým Laymannovým dielom je Justa defensio Sanctissimi Romani Pontificis, augustissimi Cæsaris, S.R.E. Cardinalium, episcoporum principum et aliorum, demum minimæ Societatis Jesu, in causa monasteriorum extinctorum et bonorum ecclesiasticorum vacantium . . . (Dillingen, 1631). Pojednáva o reštitucionálnom edikte, ktorý vydal Ferdinand II. v roku 1629, a potvrdzuje názor, že v prípade starobylých rádov netreba majetok zrušených kláštorov vrátiť do rádu, ktorému tieto kláštory patrili, pretože každý kláštor bol vlastnou korporáciou. Takýto majetok sa preto môže vzťahovať na katolícke školy a iné cirkevné nadácie. V prípade jezuitského rádu však zastáva názor, že všetok skonfiškovaný majetok musí vrátiť rádu ako takému, pretože celý jezuitský rád tvorí len jednu korporáciu. Jeho dielo o kánonickom práve, Jus Canonicum seu Commentaria in libros decretales (3 zväzky, Dillingen, 1666–98), bolo publikované po jeho smrti.

Branislav Joseph Dado

František Zlatnický