k autorovi: Klasické vzdelanie získal na gymnáziu v Eichstädte, študoval filozofiu a teológiu na biskupskom lýceu v tom istom meste (1843 – 48) a 22. apríla 1848 bol vysvätený za kňaza. Jeho prvým pôsobením bola funkcia kaplána v pútnickom kostole vo Wemdingu. V roku 1850 bol vymenovaný za učiteľa filozofie na biskupskom lýceu v Eichstädte a o dva roky neskôr bol vymenovaný za profesora teoretickej filozofie v tej istej inštitúcii. Získal titul doktora filozofie (1855) na univerzite vo Würzburgu; a bol preložený (1857) na teologickú sekciu lýcea ako profesor exegézy a hebrejčiny. Na jeseň 1862 prijal povolanie za profesora filozofie na akadémii v Münsteri vo Vestfálsku. Nepríjemné rozpory a nezhody, ktoré vznikli v tejto inštitúcii v čase Prvého vatikánskeho koncilu, viedli Stöckla v lete 1871 k rezignácii na profesúru a návrate do diecézy Eichstädt ako farár v Gimpertshausene. 7. marca 1872 bol vymenovaný za katedrálneho kanonika v Eichstädte. Zároveň sa opäť stal profesorom praktickej filozofie, filozofie náboženstva a pedagogiky na lýceu. Okrem vedeckej práce sa Stöckl aktívne zúčastňoval aj na politickom živote. V rokoch 1878 až 1881 bol členom dolnej komory Ríšskeho snemu.

Branislav Joseph Dado