TY  - BOOK
AU  - Amort, Eusebius
TI  - De Origine, Progressu, Valore, Ac Fructu Indulgentiarum, Nec non De Dispositionibus ad eas lucrandas requisitis, Accurata Notitia Historica, Dogmatica, Polemica, Critica. Ubi 1. Traditur exacta Historia Indulgentiarum à temporibus Apostolicis usque ad nostra tempora. 2. Variae Theologorum opiniones de Indulgentiis serie Historia recensentur. 3. Haereses, & varia Decreta Ecclesiae de Indulgentiis enumerantur. 4. Veritas Catholicae Fidei in hac materia adversùs Acatholicos stabilitur. 5. Necessitas congruè satisfaciendi pro suis peccatis tanquam conditio ad lucrandum plenarium Indulgentarium Fructum vindicatur. 6. Denique Indulgentias defunctis prodesse Modo deprecatorio ostenditur; & omnia, quae ad plenam de Indulgentiis Notitiam pertinent, ex innumeris Documentis authenticis nulla falsi suppositione laborantibus illustrantur. Authore D. Eusebio Amort, Canonico Regulari Lateranensi, in Canonia Pollingana Professo, Eminentissimi Cardinalis Lercari, Canonicorum Regularium S. Augustini Congregationis Lateranensis Protectoris, Theologo. Cum Approbatione Romana
PY  - 1835///]
CY  - Augustae Vindelicorum & Graecii [(Augsburg, Bavorsko, Nemecko a Graz, Rakúsko]
PB  - Sumptibus Philippi, ac Martini Veith, & Joannis Fratris Haeredum
KW  - katolícka teológia
KW  - pokánie
KW  - rímskokatolícka cirkev
N1  - autor diela:   Eusébius Amort (* 15. november 1692, Bibermühle neďaleko Tölzu, Bavorský kurfirst, † 5. február 1775, Bavorsko) bol katolícky teológ a augustiniánsky kanonik.  Život Po absolvovaní jezuitského gymnázia v Mníchove (dnes Wilhelmsgymnasium v Mníchove) v roku 1708 vstúpil Amort v roku 1709 do augustiniánskeho kláštora v Pollingu. Od roku 1717 tu vyučoval filozofiu, teológiu a kánonické právo. V roku 1720 sa Amort stal spoluzakladateľom učenej spoločnosti Der bayerische Musenberg. V prvých rokoch svojej učiteľskej kariéry sa zaoberal astronómiou, ktorá sa tematicky venovala predovšetkým platnosti Kopernikovho učenia. Od roku 1733 do roku 1735 zostal Eusébius Amort v Ríme na štúdiách, čo vyústilo do živej korešpondencie s pápežom Benediktom XIV., mnohými učencami a kardinálmi. V roku 1759 sa stal zakladajúcim členom Bavorskej akadémie vied voliteľov. Amort bol vzdelaný a uznávaný učenec, najmä v oblasti morálnej teológie a kánonického práva. Z jeho viac ako 70 diel sa mnohé rukopisy zachovali v Bayerische Staatsbibliothek. Amort sa preslávil najmä v spore o pravosť súkromných zjavení Márie z Ágredy, ku ktorému bol mimoriadne kritický. Jej súkromné zjavenia označil za "pochybné" a jej posmrtne vydané dielo Mistica Ciudad de Dios (Mystické mesto Božie) za "apokryfné". Snažil sa poukázať na nedostatky v súkromných zjaveniach, ako aj na silný vplyv predstavivosti Márie Ágredy. Nikdy však nepoprel osobnú svätosť Márie z Ágredy. Po intenzívnom štúdiu cirkevných otcov, svätcov (najmä známych mystikov) a teológov stanovil 125 pravidiel o rozlišovaní medzi skutočnými a falošnými súkromnými zjaveniami, z ktorých niektoré sú však príliš prísne. Hoci jeho učenie o súkromných zjaveniach bolo zastarané najneskôr výskumom Prospera Lambertiniho, neskoršieho pápeža Benedikta XIV. v De beatificatione et canonisatione servorum Dei, poskytlo impulz pre neskoršie obvyklé začlenenie medicíny, humanitných vied, prírodných vied atď. do hodnotenia súkromných zjavení. Amort tiež prostredníctvom intenzívneho štúdia prameňov dokázal, že Imitatio Christi (Napodobňovanie Krista) pochádza od Tomáša z Kempenu a nie od Johannesa Gersona. V morálnej teológii zastával prechodnú pozíciu medzi rigoristami a probabilistami, a tak sa stal zakladateľom ekviprobabilizmu spolu s Alfonzom Mariom de Liguori
UR  - https://books.google.sk/books?id=sTxjAAAAcAAJ&printsec=frontcover&hl=sk&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q&f=false
ER  -