Publius Ovidius Naso rímsky elegický básnik, jeden z najväčších literátov starovekého Ríma. Bol napodobňovaný počas neskorej antiky a v stredoveku, kedy sa mu dostalo označenie magister amoris. Význam Ovídiovej osobnosti dokazuje i nehynúci vplyv jeho poézie na neskoršiu európsku básnickú tvorbu * 20.3.43 pred Kr., Sulmo Taliansko - † 17 po Kr. Tomis, dnes Konstanca, Rumunsko
Metamorphoses. Opera Quae Supersunt Tomus Secundus.
- Parisiis [Paríž] Typis J. Barbou, via San-Jacobea, sub Signo Ciconiarum. MDCCLXII [=1762]
- 376, 7 s dodatok 160x98x20 Signet, frontispis, impressum, vinety, vlysy, ozdobné linky, typografické ozdoby, ozdobné iniciálky vo voľnom priestore, paginácia, živé záhlavie, kustódy Väzba : doska potiahnutá hnedou usňou, zdobená tenkou zlatou linkou tvoriaca rám okolo dosky, červená natieraná oriezka, mierne zapustená predná oriezka, červená predsádka, chrbát zdobený ornamentálnou zlatou slepotlačou, na červ.podklade meno autora a titul diela, na modrom podklade číslo zväzku Proveniencia : rkp. ex libris na titul. liste „Ex Libris Branislav Joseph Dado“ a nižšie „Minár Mihályé.“ v hornom pravom kraji na titul. liste číslo sig. „25“
- Tomus Secundus .
k ex libris: Minár Michal, pravdepodobne: Životopisné dáta: * 12. apríla 1814 – † 21. decembra 1896, Veľké Bielice, dnes časť Partizánskeho Životopis: Po ukončení štúdia teológie v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v Nitre bol v r. 1837 vysvätený za kňaza. Od r. 1839 pôsobil vo farnosti Veľké Bielice pri Baťovanoch, dnešnom meste Partizánske, až do svojej smrti.