k autorovi: Ján Nepomuk Adami (26.6.1738 Banská Štiavnica – 22.5.1821 Bratislava) bol historikom a náboženským spisovateľom. k ex libris: Gašpar Helmuth Helmuth Gasparus. Tituly: archidiakon Životopisné dáta: * 1718, Leopoldov, okr. Hlohovec – † 1. marca 1807, Trnava Životopis: Filozofiu študoval v Pázmáneu od r. 1739. Ako chovanec seminára sv. Štefana, sa mimoriadne stal v r. 1741 magistrom filozofie. Teológiu absolvoval v tom istom seminári po štvrtom ročníku v r. 1743. Už v r. 1742 bol na Trnavskej univerzite ako tretiak bohoslovia promovaný na bakalára teológie. 27. marca 1743 bol poslaný za kaplána do Stupavy a bol prvým stabilným kaplánom. 15. júla 1745 bol ustanovený za farára v Lábe. V r. 1749 dal postavil hlavný oltár. Od 16. novembra 1752 bol v Stupave. 30. júla 1754 dal arcibiskup grófovi Leopoldovi Pálffymu dovolenie, zriadiť kaplnku v stupavskom kaštieli. Bol ozdobený úradom dekana dištriktu Malacky – Stupava. V r. 1755 tam vykonal vizitáciu Ján Galgóczi, ktorý o farárovi zaznačil: „36ročný. Vo všetky nedele obetuje omšu za farníkov.“ V r. 1761 povstal proti sudcovi Stermeskému, pretože tento zverejnil predsudky voči kléru. Od r. 1760 vyvinul veľkú aktivitu v záležitosti levárskych anabaptistov. V r. 1764 pristaval ku kostolu bočné lode. Zaviedol adoráciu pred Najsvätejšou sviatosťou v dňoch bujarých osláv. 27. novembra 1776 bol ustanovený v Pezinku a zastával úrad dekana. 12. februára 1781 bol inštalovaný za bratislavského kanonika, 23. júla za ostrihomského kanonika. 7. augusta 1795 sa stal novohradským archidiakonom. Bol apoštolským protonotárom. Pre chudobných poručil význačné fundácie, obzvlášť konvertitom. Jeho podobizeň sa uchováva v stupavskej farnosti. Pramene: Oblatus libellus Campiani. Odio rel. in Anglia occisi 1742; Acta in archivo vicar. Tirnaviensi; Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis usque annum 1894. jussu et sumtu piae memoriae emin. ac rev. d. Joannis quondam cardinalis Simor… ex authenticis fontibus collegit et notis illustravit. Ostrihom 1894 Roku 1754 vstúpil do jezuitského rádu, študoval na univerzite v Trnave, PhDr. Bol profesorom dejín a štatistiky v Trnave, po rozpustení rádu roku 1773 bol profesorom filozofie a študiným prefektom v Győri. V rokoch 1784-97 profesor vied o štáte a histórie, knihovník Kráľovskej akadémie v Bratislave, od roku 1797 bohosloveckého učilišťa v Trnave, po odchode na odpočinok žil v kláštore milosrdných bratov v Bratislave. Dielo: Oratio de sanctissimae Virginis Mariae intaminato conceptu… Trnava 1765, Fragmentum statisticae Graecorum de disciplina civium et educatione juventutis… Bratislava 1801, Systema antiphilosophicum de origine civitatis. Bratislava 1801, Sensa cleri Gallicani occasione revolutionis Gallicae manifestata, compendio exhibita. Bratislava 1804, Acta Academiae regiae Posoniensis (rukopis).

Farnosť Dlhá? [Ignác Štvrtecký] ?

Gašpar Helmut, Novohrad