Život a náuka sv. Pierra-Juliena Eymarda Henry Evers
Typ materiálu:
TextJazyk: slovenčina Pôvodný jazyk:Francúzština Vydavateľské údaje: Bratislava Serafín 2003Vydanie: [1. vyd.]Popis: 187 s 20 cmISBN: - 8088944325
- Bienheureux Pierre-Julien Eymard, doctrine - ascetique - pastorale slovensky
| Obrázok obálky | Typ exemplára | Aktuálna knižnica | Domovská knižnica | Kolekcia | Lokácia v polici | Signatúra | Špecifikované materiály | Info o zväzkoch | URL | Číslo kópie | Stav | Poznámky | Termín vrátenia | Čiarový kód | Rezervácie exemplára | Prednosť exemplára vo fronte rezervácií | Rezervy kurzov | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Kniha
|
VEĽKÁ KNIŽNICA | E-6.7 / 009472 (Náhľad do police(Otvoriť nižšie)) | Dostupné | Pápež Pius XI. označil Petra Juliána Eymarda za predchodcu eucharistických kongresov. Tento francúzsky svätec prešiel dvoma rehoľami i pastoráciou, kým realizoval svoju túžbu založiť spoločnosť zasvätenú uctievaniu Najsvätejšej sviatosti. Na svet prišiel 4. februára 1811 v La Mure. Jeho otec bol tesár, dobrý majster, ale priveľmi lipol na hmotných veciach. Petra vychovávala k láske k Bohu najmä matka. Vďaka jej zbožnosti a príkladu už odmalička cítil veľkú náklonnosť k Bohu a hodiny kľačal pred svätostánkom. V kostole trávil veľa času, lebo ako tvrdil, tam sa cítil najbližšie k Bohu. Keď jeho sestra po prvý raz pristúpila k svätému prijímaniu, prosil ju: „Modli sa za mňa, aby som sa stal kňazom!” A sám ako dvanásťročný sľúbil Bohu, že mu zasvätí svoj život v službe oltára. Splniť tento záväzok však nebolo ľahké. Otec chcel mať z neho pokračovateľa v remesle a nedovolil mu študovať. Peter sa preto sám učil latinčinu a ako 16-ročný získal štipendium. Až roku 1829 mu otec dovolil vstúpiť do noviciátu Kongregácie oblátov Nepoškvrneného počatia. Pre chorobu musel Peter spoločnosť opustiť, no roku 1831 začal študovať v seminári v Grenobli. Dňa 20. júla 1834 prijal kňazskú vysviacku, rodičia sa tohto okamihu už nedožili. Hneď na začiatku kňazskej služby si získal srdcia veriacich najmä osobným príkladom. Hodiny trávil v adorácii, modlitbu spájal s prísnou disciplínou a jeho metódy apoštolátu boli síce jednoduché, ale účinné natoľko, že počas druhého roku jeho pôsobenia všetci jeho farníci na Veľkú noc pristúpili k sviatostiam zmierenia a Eucharistie. Hoci plody jeho práce boli priam hmatateľné, Peter pociťoval samotu. Preto keď sa dopočul o novej spoločnosti mariánskych kňazov, požiadal o povolenie zanechať pastoráciu. Noviciát ani nedokončil, a už bol vymenovaný za špirituála kolégia, neskôr za generálneho vizitátora a roku 1845 prevzal vedenie tretieho rádu Panny Márie. Aj v čase náboženských nepokojov si získaval srdcia veriacich i neveriacich. Ani vzbúrenci mu neublížili, lebo vedeli, koľko dobra robí. Ako štyridsaťročný pocítil počas modlitby vnuknutie založiť rehoľnú kongregáciu zasvätenú Najsvätejšej sviatosti. S podporou parížskeho arcibiskupa tento plán uskutočnil. Začiatky boli nesmierne ťažké – chýbali peniaze i povolania, k všetkému sa pridala i choroba. Veci sa dali do pohybu až s pomocou Marie Guilettiovej, ktorá sa stala predstavenou ženskej vetvy rehole nazvanej Služobnice Najsvätejšej sviatosti a so svojimi spoločníčkami organizovala ustavičnú poklonu Oltárnej sviatosti, prípravy na krst a sväté prijímanie. Túžbou Petra Juliána Eymarda bolo odkúpenie domu s Večeradlom v Jeruzaleme, no tento zámer sa mu nepodarilo realizovať. Vyčerpávajúca práca, ako aj prísna životospráva sa podpísali na jeho zdraví. | 7009472 |
Vyd. Provincialát Menších bratov františkánov
Bibliogr. odkazy
Neexistujú žiadne recenzie k tomuto titulu.
Prihláste sa do svojho účtu to post a comment.