000 03136nam a2200205Ia 4500
005 20250802194253.0
008 250802s9999||||xx |||||||||||||| ||und||
041 _aslo
_hlat
100 _aPonterius Taurinenskí
_915788
245 0 _aKameň probugicí rozepre wíri:
_bUkazugící, že w tri sto článkoch rímskí Katolíci rowno swaté Písmo nasledugú; Nekatolici ale rowno tomu odporujú. Preto na wsedé Nekatolikow s Písmem zle rozumeních Nádhosti, máš tuto strániwa každého Rímsko-katolikég wiri článku hotowi Text, skrz kteri s Kristem odpowec; Zase Písano gest: U S. Matuša w 4. kap. w. 7
260 _aW Trnawe [Trnava]
_bWitlačená i Utratami Pánow Predplaťitelow u Wáclawa Jelinka, privil. Knihtlačára
_c1797
300 _a354 s
_c180x115x30
_ePísmo fraktúra, impressum, prefácia, ozdobé linky, kustódy, paginácia; oriezka bezf.p. na prednej oriezke text v slovenčine,ťažko čitateľný, pokryv červ. farby, máčaný papier, na chrbte nihil; oriezka striekaná červ.f. a žilkový motív; Proveniencia: na titul. s. rkp. "Ex Libris Branislav Joseph Dado"
500 _ak prekladateľovi diela Benčiš, Anton :Tituly: prekladateľ, bernolákovec Životopisné dáta: * 13. júla 1745, Vištuk, okr. Pezinok – † 26. októbra 1808, Rožňava Životopis: Stredné školy navštevoval v Modre, vo Svätom Jure, v Komárne, Stoličnom Belehrade a v Banskej Štiavnici. V r. 1765 vstúpil do Rehole menších bratov a absolvoval noviciát (1766). Filozofiu študoval vo Veľkom Varadíne a teológiu v Košiciach. V r. 1771 ho vysvätili za kňaza. Najprv bol administrátorom farnosti v Moldave nad Bodvou a zakrátko v Košiciach, potom dvorským kaplánom v Šaci. Od r. 1784 pôsobil ako kazateľ v kláštore v Humennom, od r. 1788 ako slovenský kazateľ v Rožňave. Bol predstaviteľom prvej fázy bernolákovského hnutia a spoluzakladateľom Slovenského učeného tovarišstva. Svojím slovenským národným presvedčením, literárnymi úsiliami a prekladateľskou činnosťou sa zaradil medzi popredné osobnosti tohto hnutia. Z latinčiny do bernolákovskej slovenčiny preložil štvorzväzkové dielo nitrianskeho biskupa a župana Jána Gustíniho Manna Spasitelná (Trnava 1794, 1795). Preložil aj prácu Jána Gontiera Kameň probugicí rozepre wíri (Trnava 1791). Na podnet predstavených preložil z latinčiny do slovenčiny diela kardinála Petra Pázmaňa Hodegus k Prawde weduci Kalaus (1792) a Za tmawú dennicu blúdících Lutheránow Woditel (1795). Tieto jeho preklady však ostali v rukopise; niesli sa v duchu kultúrneho a národného programu Slovenského učeného tovarišstva a vychádzali zväčša „s útratami pánow predplatitelow“. Medzi členov Tovarišstva ho však zaradili až koncom 18. storočia. Z jazykovej stránky boli jeho prekladové práce účinnými propagačnými prostriedkami nového slovenského tlačeného slova.
590 _aBranislav Joseph Dado
650 _adogmatika
_912257
650 _akatolícka teológia
_9496
650 _amorálna teológia
_9435
650 _apastorálna teológia
_9675
999 _c16250
_d16250